06.12.2014 12:29
ZačIATOK
Jedného rána cestou do školy dievča menom Jane rozmýšľalo nad zmyslami ľudí. Ako by sa dali zdokonaliť? Keď bola na konci ulice blízko školy počula: "Aha! Tam je Jade! Poď! Utekaj za ňou! Aj ja idem." Spoznala v tom hlas svojej kamarátky Rity. Obzrela sa za seba a naozaj utekala za Jane Rita. Aj so svojou malou sestrou prváčkou. Boli ale cca 50 metrov ďalej od Jane. Ako ich mohla počuť? Žeby za tým bola DRUHÁ FORMA ČLOVEKA ? Toto bolo po prvý krát, čo takto dobre Jane počula a preto to ponechá náhode. Síce sa jej to zdá dosť čudné ale nechá to tak. Rita s malou sestrou Emou utekajú ako im nohy stačia. Jane stojí a čaká ich. "Poď povieme jej to." zase počula Ritin hlas. To môže byť druhá náhoda. Rita už bola blízko Jane a začala rozprávať: "Ahoj! Ja..." "Čo mi chceš povedať?" skočila jej do reči Jane. "Ako vieš, že ti chcem niečo dôležitého?" pýta sa prekvapene Rita. "Ja? Len som tak hádala. Myslela som, že keď sa za mnou tak hrozne ponáhľaš niečo mi chceš." odpovedala Jane. "Mne sa stala taká čudná vec. Ráno ako som sa zobudila tak som niečo hrozne cítila. Nevedela som čo vstala som a bolo 6:24 a rodičia sa začali budiť, že nás idú zobudiť a nachystať do školy. Nechala som to tak a ako sme potom vychádzali z domu (činžiaku) a ako sme prešli dve ulice. Išiel traktor s nejakým hnojivom. Chápeš to? Ja som to vycítila." povedala Rita svoj zážitok. "Aj mne sa stalo niečo čudné. Ja som vás dve počula ešte keď ste boli ďaleko." vraví Jane. "Tak preto si vedela, že ti niečo chcem povedať?" pýta sa Rita. "Áno." odvetila Jane. "Schválne či nám niečo povie Aneta." povedala Jane. Aneta je ich kamarátka. Už vchádzajú do areálu školy. "Čo to tu smrdí?" cíti niečo Jane. "Aj ja to cítim. To bude znamenať, že aj ty dobre cítiš J. "Ale čo cítim? Cítim... ANETU!!! Cítim Anetu!" prišla na to Jane. Práve za nimi utekala Aneta. "Stalo sa ti niečo zvláštneho?" pýta sa na rovinu Jane. "O čom hovoríš? Mne sa nič nestalo. Vám snáď áno?" pýta sa Aneta. Jane a Rita jej všetko povedali. "To naozaj? Aj ja taká chcem byť!" závidela Aneta. "Niečo počujem. Beh." povedala Jane. Zrazu jej hnusný spolužiak zbehol pred ňu. "Ahoj! Však toto neuvidíš?" hovoril posmešne. Čo najrýchlejšie utekal čo najďalej a ukázal jej malý papierik. Za ním zbehli ešte dvaja jeho kamaráti (spolužiaci) a už bolo jasné, že Stano machruje pred kamošmi (Stano- ten spolužiak, ktorý dievčatám ukazuje papierik). Myslel si, že Jane to neuvidí. Zmýlil sa. Jane pozoruhodne dobre videla. "No nie! On napísal: Ty si ------- ! Tak toto je veľa." povedala Jane. Hodila aktovku na zem a tých 60 metrov sa za ním kľudne prebehne. Stano rýchlo papier skrčil a hodil do koša. Jane pribehla a povedala mu: "Prosím ťa, povieš mi čo to bolo na tom papieriku? Vieš ja to chcem vedieť!" kričala na neho Jane. "Ja si akosi nepamätám. A určite si zle videla. Z takej diaľky nie je nič vidieť." zbabelo povedal Stano. Na toto sa nedá odpovedať. Ani Jane nevie čo sa to deje. Povie len: "Si blbý, hnusný, zbabelý srab." No nie to je hodín. Dievčatá musia utekať na hodinu.
—————