18.01.2015 15:39
33.kapitola
Tridsiata tretia kapitola
Je ráno. Tara sa uistí, že Ally nelieta po oblohe ako minule J. Nelietala. Zato papierik spadol rovno do Tarinej náruče. Asi naschvál aby si dievčatám pripomenul, že majú ísť na dúfajme neočakávanú návštevu. Rebeka sa práve zobudila. "Dobré ráno. Už sa teším na návštevu našich milých čarodejok." povedala Rebeka škodoradostne. Tara sa ani nevedieť ako tešila. "Poďme sa prichystať." povedala Rebeka. "Nauč ma bojovať." dodala (Rebeka). "AU!!!" zakričala Rebeka. Rebeke zrazu zosiveli oči. Nehybne sa pozerala zo sivími očami do jedného neznámeho bodu asi krátkych 10 minút. Zrazu oči dostali späť svoju zelenomodrú farbu. "Vidina?" spýtala sa Tara. Rebeka sa spamätala a povedala: "Áno. Videla som len záblesk našej výpravy. Použili sme transportér po prvý krát ale trochu iný (na prenos do iných svetov). Ale nepodarilo sa to. Skončili sme niekde vo vesmíre. A hneď sme umreli. Dúfam, že to je len vidinové upozornenie a nie vidina." Na Rebeke bolo vidieť zdesenie a na Tare potom tiež. Ally sa zobudila. Ten ksicht na Tare a Rebeke jej nepomohol ku krásnemu ránu. Ally už otvárala ústa určite s otázkou: Čo sa stalo? Ale nestihla vidať zo seba čoby len hlásku. Tara a Rebeka začali rýchlo rozprávať jedna cez druhú. Ale rozumieť im bolo. Ally sa začala vážne tváriť. "Čo že sa to stane?" neveriacky povie Zuza, o ktorej si doposiaľ mysleli, že spí. "Počula si." povie smutne Rebeka. Zuza začala otázkami rôzneho typu. "Stop! Nič sa nepýtaj! Ja neviem odpovedať na otázky. Ja viem len čo som povedala." prekríkla ju Rebeka. "Ale mi ten transportér musíme použiť. Zrovna ten. Iný nie je." povedala Tara. Všetky si vymieňali smutné výrazy. Nechcú prísť o prekvapený výraz na čarodejkiným tvárach. "To riskneme." odhodlane povedala Tara ako vodkyňa. Nuž Tara je vodkyňa a jej slovo je silné ako 22 chlapcov. "Papier!" zakričala Tara. Že sa jeji rodičia nezobudili. "Ako sa používa transportér 2 (tak sa volá)?" opýtala sa Tara. Papier napísal:
Vytvoríte spoločnú guľu mocí a poviete kam chcete ísť. Ale ak sa prvý krát transportujete, môžete byť na inom svete len pol hodinu. Snáď sa vám to podarí.
"Snáď." povedala sniacky Tara. Zobrala pero a papier a napísala rodičom odkaz:
Išli sme plávať. Vrátime sa sami a asi nás nenájdete ak nás budete hľadať. Ale sme veľké.
A môže sa začať. Tara spravila dúhovú guľu a tiež vodnú guľu. Spojila ich. To isté spravili aj jej kamarátkami so svojimi mocami. Tara a kamarátky začali gule približovať k sebe. Pri dotyku sa okolo nich spravilo silové pole. Bolo to celé pekné. Gule sa spojili do jednej veľkej a dievčatá začali naraz rozprávať: "Zaveď nás na planétu Inoris!" Všetky boli napnuté a zrazu sa začali premiestňovať. Zmizli. Ale kam?
Koniec tridsiatej tretej kapitoly
—————