Rozhodla som sa sem dať ďalšiu kapitolu. Pre info: dnes som napísala 35. kapitolu - smutnú. A tu je príbeh (34. kapitolu):
Tridsiata štvrtá kapitola
Čo sa stalo? No nie! Dievčatá sa mali objaviť pri skale blízko jaskyne milých čarodejok. Nikde nikto. No nie!! NIE, NIE, NIE, NIE !!! UF! Ale to mi odľahlo. Práve vyšli spoza skaly. Je cítiť ich vzrušenie. "Nezabudnite! Máme na to pol hodinu. A toto asi budeme musieť mať so sebou." povedala potichu Tara. Tá guľa na premiestnenie sa od Tary nechce odlepiť. Práve si totiž spomenula, že ňou sa musia dostať aj naspäť. "Počúvajte: TÚ GUĽU NESMIEME STRATIŤ!!!!" upozornila Tara dievčatá. "Po prvý krát na inom svete." povedala precítene Tara. "Počujete to tiež?" pýta sa Ally. "No ja teda áno!" povedala Zuza. "Áno, aj ja to počujem. Niečo sa deje v jaskyni." povedala Rebeka. "To budú iste čarodejky. Odpočúvajme ich. Možno sa niečo dozvieme." povedala Ally. "Takže počkať! Ničomu nerozumiem. Ešte raz pekne po porade." povedala Lucy. No ako ináč. Hlúpa ako... ani ma nič nenapadá. "Ach! Prídeme za tými primitívnymi vílami a navrhneme im uzmierenie. Ale tak to nebude! Povieme, že sa stretneme na inej planéte a inom mieste. Povieme nejakú smrtiacu planétu. Ony sú aj tak hlúpe. Platí?" vysvetľuje Diara. "Hééééééj! My nie sme primitívne a určite nie hlúpe! To ony majú čo povedať." povedala Tara. "No dobre, ale kedy to spravíme?" pýta sa Lucy a Diane sa to zdá ako vhodná otázka. "Trebárs teraz. Vsadím sa, že sú na tej nudnej pláži. Ale ja niečo musím zariadiť. Až asi o pol hodinu." povedala Diara. To dievčatám pripomenulo ich ostávajúci čas. Tara všetkým ukázala, že majú ešte 19 minút. Išli sa poprechádzať. A asi pozemsky meraná vzdialenosť 5 km prešli. A práve tam stretli neznámu čarodejku s kamarátkou. "Ale čo? Niekto prišiel. Že by ľudia? A tá guľa je čo?" hovorí posmešne. "To je naša návratka na planétu Zem." povedala Rebeka. "Ahá!" povedala druhá. Pritiahla ju kúzlom k sebe a odhodila ju ďaleko. "Hlúpa!" vykríkla Tara. Dievčatá nemôžu lietať, len plávať a to im tu asi nepomôže. Krídla akosi nejdú na tejto planéte. Ally začala vyparovať ľad. Rýchlo všetky utiekli hľadať tú guľu. Tara si všimla čas na svojej ruke. Mali to všetky naše dievčatá. To aby vedeli čas. "2 minúty!!! Aha! Tam je to!" povedala Tara. Možno tam nestihnú dojsť. Je na kopci z ľadu dokonca. A ľad sa šmýka od narodenia. Tara a Ally to ale využívajú. Oni neutekajú. Šmýkajú sa hore kopcom. 52 sekúnd. Tara a Ally sú pri guli ale nemôžu odísť bez Zuzy a Rebeky, ktorým to nejde. 29 sekúnd. Už je u nich Rebeka. Zuza skoro tiež ale musí sa dotknúť. Tara, Ally a Rebeka sa chytili gule a pripravili sa. 11 sekúnd. Zuza už, už je na kopci. 5,4... "Zaveď nás na planétu Zem tam odkiaľ sme prišli!" zakričali spolu. Presne na nulu. Ale ráta sa to? A čo ak zmiznú vo vesmíre. Až od druhého premiestňovania je všetko v poriadku. Ale od druhého premiestňovania zo ZEME!!! Teoreticky sa môže stať, že zahynú pri neovládateľnej ceste vesmírom.
Koniec tridsiatej štvrtej kapitoly