18.01.2015 15:45
37.kapitola
Tridsiata siedma kapitola
Dievčatá dorazili. Mame zrazu zacinkal telefón. "Učiteľ z astronómie napísal, že dnes nebude krúžok." povedala Tarina mama. Dievčatá mali zmiešané pocity. Tešia sa, lebo boli trochu pod stresom ale ony tam chceli ísť. Je streda. "Asi idem zavolať Klaudii. Kvôli škole. Je to jediný človek, o ktorom viem, že bol v škole a mám aj jediné jej číslo." povedala Tara. Z vrecka si vytiahla svoj dlho nepoužívaný síce dotykový (ale nemotorný) telefón. Chvíľu ťuká čísla, potom sa zamračí ale klikne na Klaudiu. "Ahoj. Nevedela by si mi povedať, čo si zobrať do školy?" pýta sa Tara "Vážne? No výborne! Aha! Dobre... ...áno. Tak ahoj a ďakujem." Tara dohovorila. "Zajtra a ani po zbytok týždňa sa neučíme. Škola má výročie v piatok a zajtra pozeráme film a po pozeraní ideme k našej nádrži. Len... čo ak sa budeme zase musieť premeniť a to na morské panny? No... a potom, v piatok, budeme mať to výročie a tak budeme mať menšie trhy vo škole. Ale len druhý stupeň a my sme piatačky. Čo budeme dnes robiť? Do školy asi nepôjdeme keď už je toľko hodín... Pôjdeme do mesta?" pýta sa Tara. "Áno!!!" skríkli Ally a Zuza. "Mami? Mohli by sme ísť sami do mesta?" pýta sa Tara svojej mamy. "Bežte. Aj tak by ste sa tu nudili, lebo ja musím ešte vybaľovať, musím na internete zaplatiť účty a mnoho ďalších vecí..." povedala. "Tak my ideme." oznámila Tara. "Ale do zotmenia nech ste tu!" prikázala mama. "Možno..." povedala rýchlo Tara a zabuchla dvere. Dievčatá sa tešili. Rebeka by sa tiež tešila, určite. "Čo keby sme si zobrali na prechádzku aj Rebeku?" navrhla Zuza. "Vidíš, dobrý nápad!" schválila Tara. Tara zmizla! "Tara... Tara kde si?" kričí Ally. "Tu." povedala Tara. Tara sa objavila spolu s Rebekou. "Nemôžeš ma tak ľakať!" povedala naštvane Rebeka a hodila na Taru malú svietiacu guľu. Tara sa ubránila štítom a ten odrazil útok. Ale na Rebeku a vo veľkej rýchlosti. Tara rýchlo zastavila guľu kúzlom. Guľa doslova stála vo vzduchu. Tara ju chytila do ruky a nechala ju zmiznúť spolu zo štítom. "Keď ich budeme potrebovať (guľu a štít), tak ich mám zmenšené vo vrecku. Stačí potom ich vytiahnuť a stlačiť ich." povedala Tara. Takže ich nenechala zmiznúť? Dievčatá išli na celkom opustené miesto. Niekde na koniec mesta. Tam je pole. Sadli si na trávu. Tara si ľahla dievčatá potom tiež. Zrazu sa tam objavil papier a bolo na ňom napísané:
Niečo sa pokazilo a to znamená, že budete na krátku neurčitú dobu bez moci a premeniť sa môžete len jeden krát každá a tiež bez moci. Vlastnosti (veštenie, čítanie myšlienok...) vám zostávajú ale slabšie.
"Čože? Snáď sa nič zlé nestane." povedala Rebeka. "Stane sa niečo zlé." povedala Zuza. "Ako vieš?" pýta sa Ally. "Vyveštila som." odpovedala Zuza. "Práve som neviem komu čítala myšlienky, povedal: Tieto sa budú hodiť." povedala Rebeka. Behom sekundy niekto schmatol dievčatá. "Nechaj nás na pokoj!" povedala Tara. Bol to chlap, ktorý ich schmatol a strčil do auta. Tam boli ďalší traja. Jeden Rebeke poriadne buchol po hlave. Rebeke padla hlava. Rýchlo rebeku zviazali lanom. Naše dievčatá sa naozaj divne znechutene tvárili a mali otvorené ústa. Taký osud potom čakal Zuzu a už je zviazaná. Ally a Tara sú jediné zatiaľ pri vedomí ale boja sa, že oň prídu. Už sa pozerá na Ally. Škodoradostne sa usmieva. Tara už vidí ako zdvíha ruku a ide na Ally. Tara do neho rýchlo kopla. "Ďakujem." povedala vystrašene Ally. Chlap sa nevzdáva a ide na Ally. Tara rýchlo vytiahne niečo z vrecka a stlačí to. Vyskladá sa z toho ten štít, ktorý si uchovala rýchlo ho dá nad Allynu hlavu. Takže Ally to neschytala. On už sa naštve a vytrhne Tare z ruky štít a odhodí ho von z okna. Druhý chlap naštartoval auto. Tara a Ally sa nemôžu premeniť. Musia si to uchovať aby mohli (keď sa vytratia) lietať. Ally buchol po hlave a zviazal ju. Zostala len Tara už sa o seba bála. Chlap začal zdvíhať ruku, keď v tom...
Koniec tridsiatej siedmej kapitoly
—————