Útok líšky Haverka

V Bratislave žilo jedno mačiatko, ktoré malo takú istú povahu ako kuriatko Mangelka. Mangelka žila v Košiciach. Tak div, že sa nikdy nestretli. Mačiatko sa volalo Mňauken . Líška Haverka prišla k Mangelke. Mangelka chcela utiecť, ale bola v rohu a líška Haverka stála pred jedinými dverami. Mangelka tíško svojim tenučkým hláskom povedala: Čo chceš? Urobím čokoľvek, len ma neziedz. Haverka: Vlastne od teba nič nechcem len... Aha už viem. Neziem ťa, ale mi musíš doniesť tu drzú mačku Mňauken. Ak mi ju do dvoch dní neprinesieš, tak budeš v mojom bruchu. Mangelka sa strašne zľakla. Nuž vybrala sa do sveta. Ani nevedela, že kde ma ísť. Išla, išla, išla, išla... Dostala sa až do Bratislavy. Bola veľmi unavená skoro na smrť. V tom sa z hmly zjavila Mňauken. Mangelka sa nesmelo opýtala: Kto si? Ja, ja, ja, ja som Mangelka. Mňauken: A ja som Mňauken. Máš pekné meno Mangelka. Mangelka: Poď musíme ísť do môjho kurína do Košíc.                                            

• Prečo?
• No líška Haverka vraví: Ak tam nepôjdeš, bude po mne.
• Idem tam!
• To nemôžeš!
• Musím ti pomôcť.

Tak sa Mangelka a Mňauken vybrali do kurína do Košíc. Tam už číhala Haverka. Povedala: Tak, daj mi Mňauken! Mangelka: my sme sa s Mňauken dohodli, že ťa určite nejako porazíme. Ešte neviem ako, ale porazíme ťa. Mňauken zhodila na Haverku klietku a vyhrali. Teraz spávajú a hrajú sa tak, že Mangelka vždy sedí na Mňauken. Nemohli si vybrať, kde budú žiť či v Bratislave alebo v Košiciach. Nuž urobili kompromis. Išli bývať do Žiliny. Kto vie, možno tu ešte stále žijú. KONIEC